Záverečná časť nášho seriálu o vývoji prenosných počítačov bude venovaná výhľadu do budúcnosti. Keď si to uvedomíme, koncept dnešných notebookov má už 50 rokov. Okrem zlepšenia fyzických parametrov sa však na tomto poli neudiali zásadnejšie inovácie. Zmení sa to v nasledujúcich rokoch? Príde úplne nový koncept zariadenia, ktorý posunie používateľský zážitok a zvýši produktivitu? Ako budú nové technológie, na čele s virtuálnou realitou, formovať spôsob, akým prenosné počítače používame? Poďme spoločne nahliadnuť do budúcnosti a preskúmať, aké možnosti a výzvy nás čakajú na ceste k ešte dokonalejším prenosným zariadeniam.
V poslednom diele miniseriálu o vzostupe mobilných zariadení sa trochu vrátim k vízii Dynabooku zo 70. rokov – ku konceptom, ktoré sa skúšali, no zlyhali – a zamyslím sa nad tým, kam by vývoj mohol pokračovať. Súčasné trendy vyzerajú pomerne jednoznačne: zatiaľ mierime k ľahkým, lacným a výkonným mobilným zariadeniam. Vývoj sa však môže kedykoľvek zmeniť a vydať sa iným smerom. Nakoniec to už preukázala niekoľkokrát spomínaná Toshiba T1100 (1985): pred ňou nikto nepomyslel na uzatvárateľný dizajn v tvare mušle – a dnes si notebooky bez neho ani nevieme predstaviť. Dokonca aj tablety majú klávesnicu, ktorá sa pripája k displeju!
To, čo je na Dynabooku, navrhnutom Alanom Kayom v roku 1972, nápadné, je fakt, že všetko, čo tento dizajn charakterizovalo, prakticky platí dodnes: chceme ľahké zariadenie s dotykovým displejom, ideálne aj s klávesnicou, ktoré vydrží fungovať celý deň, je neustále pripravené a bezdrôtovo pripojené k svetovej sieti – pričom je natoľko lacné, že ho môžeme kupovať aj deťom na zábavu a vzdelávanie.
Dnes sa jeho vízii zrejme najviac približuje buď veľký mobil, alebo menší tablet, kde vidíme prvý kompromis: je výhodné mať veľký a dobre čitateľný displej, no ten komplikuje manipuláciu a robí zariadenie zraniteľnejším. Prvá predstava, ako tento kompromis prekonať, počíta s konštrukciou založenou na materiálovo pokročilých sklách, ktoré by ponúkali vysokú odolnosť. Ako však hovorí youtuber JerryRigEverything: „Sklo je jednoducho sklo“ – zatiaľ nie sme ani približne tam, kde by sme chceli byť, čo nám dokazujú praskliny na rozbitých telefónoch.
Jednou z možností sú rozkladacie dizajny, no problém s krehkosťou sa v tomto prípade presúva do kĺbu a ohybného displeja, ktorý nie je príliš odolný. Navyše ide o konštrukciu, ktorá je veľmi drahá. Alternatívou sú vysúvacie displeje, ktoré sa trochu podobajú papyrusovým zvitkom z minulosti, no ani tie neriešia problém s tým, že samotný ohybný displej nie je nijako zvlášť odolný. Bude nutné pokračovať vo vývoji vysoko odolných polymérových filmov, no aj tam pravdepodobne narazíme na limity, ktoré nebude možné obísť.
Inou možnosťou, ako vytvoriť kompaktné zariadenia s možnosťou veľkého zobrazenia, je integrácia pikoprojektorov – extrémne malých projektorov, ktoré za dobrého zatemnenia dokážu nahradiť klasický malý projektor. S týmto systémom experimentoval už Samsung Galaxy Beam (2010), ktorý obsahoval miniatúrny projektor s rozlíšením 480 × 800 a svietivosťou 15 lúmenov. V šere miestnosti dokázal premietať obraz približne vo veľkosti bežného monitora, v úplnej tme až vo veľkosti 32-palcového televízora. Išlo však o výrazné kompromisy a telefón bol v zásade neúspešný. Napriek tomu ide o nápad, ktorý by sa mohol vrátiť – svietivosť kompaktných LED zdrojov totiž neustále rastie a dnes je možné podobný projektor integrovať lepšie než kedykoľvek predtým.
Inou alternatívou, s ktorou sa experimentuje už mnoho rokov, sú rôzne variácie na to, ako premeniť mobil na plnohodnotný desktop. Asi najvýznamnejším riešením je dnes Samsung DeX, ktorý umožňuje pripojiť k mobilu obrazovku, klávesnicu a myš a spustiť desktopový režim s oknami. Možno najbližšie má k podobnému konceptu Apple, ktorý už dlhší čas pracuje na postupnom zbližovaní macOS pre klasické notebooky a iPadOS určeného pre tablety – v podstate stačí doplniť tablet klávesnicou a vznikne riešenie veľmi podobné notebooku. Teoreticky by sa podobná filozofia dala rozšíriť aj na iPhony, hoci skúsenosti z minulosti ukazujú, že je náročné, nákladné a pomerne nevýhodné vyvíjať aplikácie tak, aby fungovali rovnako dobre na mobilnom aj desktopovom rozhraní.
Unikátnym projektom minulosti bol Asus PadFone (2012). Išlo o telefón, ktorý sa dal vložiť do tela tabletu, ku ktorému sa dala pripojiť klávesnica – a vznikol z toho laptop. Veľmi výnimočným rysom tohto zariadenia bol fakt, že vo svojom najvyspelejšom stave mal fakticky tri batérie: telefón mal batériu s kapacitou 1 520 mAh, tablet vlastnú batériu 6 600 mAh a klávesnica obsahovala ďalšiu batériu s rovnakou kapacitou. Tento systém bol zvolený preto, že klávesnica sama o sebe bola príliš ľahká – druhá batéria tak nielen predlžovala výdrž zariadenia, ale zároveň fungovala ako protiváha.
Išlo o mimoriadne zaujímavé zariadenie, ktoré však malo niekoľko výrazných nevýhod. Predovšetkým išlo o pomerne nevýkonný model s dvojjadrovým procesorom a 1 GB RAM, bežiaci na systéme Android 4.0 – čo rozhodne nebolo ideálne ani pre kancelársku prácu. Áno, zariadenie ponúkalo až 102 hodín výdrže a obsahovalo aj ovládací stylus, ktorý zároveň fungoval ako Bluetooth headset, takže sa s ním dalo telefonovať (to sa nedá popísať – to ste jednoducho museli vidieť!). Problémom však bola pomerne komplikovaná manipulácia a otázka, prečo by ste vôbec chceli dokovať svoj telefón – najmä keď celá zostava stála toľko, čo lacný laptop aj s telefónom. Napriek tomu nešlo o zlý nápad – a ponúka sa otázka, či by sa nedal nejako vylepšiť. Čo napríklad rolovateľný OLED displej, ktorý by sa bezdrôtovo prepojil s bežným telefónom a fungoval ako oddelená obrazovka? A k tomu bezdrôtová skladacia alebo rolovateľná klávesnica?
Ďalšou možnosťou je aj to, že umelá inteligencia úplne premení spôsob ovládania zariadení, ako ich dnes poznáme – a umožní nám vo veľkej miere prejsť na hlasové povely. Iným smerom, na ktorý sa zameriava Apple, je vývoj AR zariadení, teda technológií využívajúcich augmentovanú realitu. Tá predpokladá použitie okuliarov, ktoré dokážu do pohľadu na reálny svet primiešavať ďalšie prvky – napríklad virtuálne obrazovky, ktoré by mohli nahradiť fyzické displeje. Augmentovaná realita je zatiaľ vysoko experimentálny koncept, pri ktorom sú zjavné pozitíva – ako navigácia či preklad nápisov v reálnom čase – ale aj neznáme riziká, týkajúce sa napríklad bezpečnosti alebo možných zákazov. Tie už postihli Google Glass (2013), ktoré zažili vlnu reštrikcií ešte predtým, než sa vôbec stihli etablovať medzi verejnosťou.
Súčasné čipy sa začínajú približovať k limitom našich výrobných schopností – a integrácia v súčasnosti prebieha najmä na princípe snahy o spojenie čo najväčšieho počtu funkčných častí počítača do jedného celku. Neustále pretrváva tlak na znižovanie spotreby a celkové zmenšovanie zariadení, no nie je jasné, kde sa nachádzajú naše aktuálne limity ani kedy a ako ich dokážeme prekonať.
Ďalším limitom sú batérie. Na rozdiel od veľkých batérií sú tie určené pre elektroniku relatívne bezpečné a nepochybne budú prebiehať pokusy o zvýšenie ich energetickej hustoty. Ani v tomto prípade však nevieme, kde sa nachádzajú technologické hranice. Zatiaľ sa pozornosť výrobcov sústreďuje na zrýchlenie nabíjania, keďže sa ukázalo, že ak je batéria nabitá na menej než 80 %, je možné ju bezpečne dobíjať aj výrazne vyššími prúdmi. V tejto oblasti prebieha intenzívna súťaž – často sa využíva delenie batérie na segmenty, ktoré sa nabíjajú nezávisle, čo umožňuje extrémne rýchle nabíjanie. Ani tu však nie je jasné, kde sú limity a či nebude výhodnejšie prejsť na zásadne odlišnú technológiu, napríklad superkondenzátory.
Jedným z aspektov, na ktorý sa bude v budúcnosti nepochybne klásť väčší dôraz než dnes, je recyklovateľnosť a opraviteľnosť. Cieľom je transformovať jednosmerný model produkcie – ťažba, výroba, použitie, vyradenie – na uzavretý cyklus. Treba podotknúť, že staršia výpočtová technika bola vo všeobecnosti vysoko recyklovateľná. Moderné, vysoko integrované materiály však tento proces výrazne komplikujú, keďže sa často nedajú rozumne rozobrať a musia prejsť fyzikálnou a chemickou separáciou po rozdrvení. Súčasná elektronika obsahuje na jednotku hmotnosti menšie množstvo vzácnych kovov, ktoré sa navyše ťažšie extrahujú, čo znižuje jej celkovú recyklovateľnosť. To je, žiaľ, daň za vysokú mieru integrácie.
Zďaleka najväčší potenciál na revolúciu prinášajú inovatívne možnosti ovládania, ktoré umožní umelá inteligencia – analýza reči, analýza obrazu, ovládanie gestami a ďalšie technológie. Mnohé z nich bude potrebné otestovať, pretože ako zvyčajne, väčšina sa ukáže ako slepá ulička. No niektoré z nich majú skutočne revolučný potenciál – potenciál opäť zásadne zmeniť svet.
i
V Alza Magazíne máme pre vás aj ďalšie články zo série Mobilná revolúcia:
A tým by som uzavrel cyklus o vzostupe mobilných technológií. No v skutočnosti sa nič nekončí – priestor na inovácie, vynálezy a objavy tu stále je. Stačí sa ponoriť do odboru a pokúsiť sa nájsť nový prielom, novú revolúciu, ktorá opäť zmení svet.
